1. Mojžišova 39,¹ Keď Jozefa odviedli do Egypta, od Izmaelitov, ktorí ho ta doviedli, ho kúpil Egypťan Pótifar, faraónov dvoran, veliteľ telesnej stráže. ² Hospodin bol však s Jozefom, takže sa mu darilo a zostal v dome egyptského pána. ³ Jeho pán videl, že Hospodin je s ním a že ho pri každej práci požehnáva. ⁴ Jozef získal jeho priazeň a slúžil mu. Pótifar ho ustanovil za správcu svojho domu a zveril mu do správy všetok svoj majetok. ⁵ Odvtedy, čo ho Egypťan ustanovil za správcu svojho domu, so všetkým, čo mal, Hospodin požehnával dom Egypťana pre Jozefa. Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli. ⁶ Všetko, čo mal, zveril teda Jozefovi a okrem chleba, ktorý jedával, nestaral sa o nič. Jozef bol pekne urastený a mal krásny vzhľad. ⁷ Po týchto udalostiach sa žena jeho pána zahľadela do Jozefových očí a naliehala naňho: „Ľahni si ku mne!“ ⁸ On však odoprel a žene svojho pána povedal: „Pozri, kým som tu ja, môj pán sa v dome o nič nestará, lebo všetok svoj majetok zveril mne. ⁹ V tomto dome ma nikto neprevyšuje. Pán si okrem teba nič nevyhradil pre seba, lebo ty si jeho žena. Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?!“ ¹⁰ Hoci dennodenne Jozefa nahovárala, neposlúchol ju, aby si k nej ľahol a bol s ňou. ¹¹ Keď však jedného dňa prišiel konať svoju obvyklú prácu, z domácich nebol nikto doma. ¹² Ona ho chytila za plášť a povedala: „Ľahni si ku mne!“ On jej však nechal plášť v ruke, vybehol von a utiekol. ¹³ Keď videla, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von, ¹⁴ zavolala služobníctvo a povedala: „Pozrite, doviedli nám Hebreja, aby nás obrátil na posmech. Prišiel a chcel si ku mne ľahnúť; preto som začala kričať. ¹⁵ Keď počul, že zvyšujem hlas, nechal pri mne svoj plášť. Vybehol a ušiel.“ ¹⁶ Ona nechala ležať jeho plášť pri sebe, kým pán neprišiel domov. ¹⁷ Aj jemu povedala to isté: „Hebrejský sluha, ktorého si k nám priviedol, prišiel si zo mňa urobiť posmech. ¹⁸ Keď som začala kričať, nechal svoj plášť pri mne a ušiel.“ ¹⁹ Keď Jozefov pán počul slová svojej ženy, ktorá ho presviedčala: „Ako vravím, toto mi urobil tvoj otrok,“ náramne sa rozhneval. ²⁰ Jozefa dal chytiť a vrhnúť do žalára medzi kráľovských väzňov. Tak sa Jozef ocitol v žalári. ²¹ Hospodin bol však s Jozefom, zľutoval sa nad ním a u správcu žalára vzbudil k nemu náklonnosť. ²² Správca žalára ustanovil Jozefa za dozorcu nad všetkými väzňami, čo boli v žalári. Jozef dohliadal na všetko, čo sa tam malo urobiť. ²³ Správca žalára nedohliadal na nič, čo mu zveril, lebo Hospodin bol s Jozefom a s úspechom sprevádzal všetko jeho úsilie.

2. Korintskym 7, ⁸ Ak som vás listom zarmútil, už to neľutujem, aj keď som to chvíľu ľutoval. Vidím totiž, že vás ten list načas zarmútil. ⁹ Teraz sa však radujem — nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás zármutok priviedol k pokániu. Bol to zármutok podľa Božej vôle, a tak sme vám v ničom neuškodili. ¹⁰ Veď zármutok podľa Božej vôle prináša pokánie na spásu, a to netreba ľutovať. Zármutok podľa sveta však prináša smrť. ¹¹ Pozrite, čo vo vás tento zármutok podľa Božej vôle spôsobil: aký záujem, akú dychtivosť po obrane, aké rozhorčenie, aký strach, akú túžbu, akú horlivosť, aký trest! Tým všetkým ste dokázali, že ste v tejto veci čistí! ¹² Keď som vám teda aj napísal, nebolo to pre toho, čo sa dopustil krivdy, ani nie pre toho, čo bol ukrivdený, ale preto, aby sa u vás prejavil váš záujem o nás pred Bohom. ¹³ A to nás potešilo. No popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť, že medzi vami všetkými pookrial na duchu. ¹⁴ Veď keď som sa pred ním vami pochválil, neurobili ste mi hanbu, ale ako sme vám všetko pravdivo povedali, tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala ako pravdivá. ¹⁵ A je vám srdcom ešte viac naklonený, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých, ako ste ho prijali s bázňou a chvením. ¹⁶ Radujem sa, že vám vo všetkom môžem dôverovať.