Izaiáš 58, 1 Volaj z plného hrdla a neustávaj, zvýš svoj hlas ako trúba. Oznám môjmu ľudu jeho neprávosť a Jákobovmu domu jeho hriechy. 2 Veď dennodenne sa ma dopytujú a túžia poznať moje cesty, ako ľud, ktorý koná spravodlivo a neopúšťa Božie právo. Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy a túžia po mojej blízkosti. 3 Prečo sa postíme, keď to nevidíš? Koríme sa a nevnímaš to. Pozri však, v deň svojho pôstu idete za svojím potešením a preháňate tých, čo ťažko pracujú. 4 Veď sa len preto postíte, aby ste sa vadili a škriepili a búšili zlostnou päsťou. Nepostite sa ako v deň, keď chcete, aby váš hlas bolo počuť na výsostiach. 5 Či toto je pôst, v ktorom mám záľubu, a deň, keď sa človek korí? Či treba hlavu skláňať ako trstina? Vrecovinu v popole si ustielať? Či toto možno nazvať pôstom a dňom milým Hospodinovi? 6 Toto je pôst, ktorý sa mi páči: Uvoľňovať nespravodlivo nasadené putá, rozlámať jarmo otroctva, prepustiť utláčaných na slobodu a rozbiť každé jarmo, 7 lámať svoj chlieb hladujúcemu, zaviesť do domu biednych tulákov. Preto, keď uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím príbuzným sa neskrývaj. 8 Vtedy zažiari tvoje svetlo ako zora a tvoja rana sa rýchlo zacelí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a za tebou sláva Hospodina. 9 Vtedy budeš volať a Hospodin ti odpovie, budeš volať o pomoc a on ti povie: Tu som! Ak odstrániš zo svojho stredu jarmo, ukazovanie prstom a zlomyseľné reči, 10 ak sa k hladnému štedro zachováš, ubitú dušu nasýtiš, potom vyjde vo tme tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie. 11 Hospodin ťa bude neprestajne sprevádzať, tvoju dušu nasýti na vyprahnutých miestach, spevní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada a vodný prameň, ktorého vody ťa nesklamú. 12 Vybudujú sa tvoje dávne rumoviská, bude sa stavať na základoch dávnych pokolení. Budú ťa volať Opravár trhlín, a Obnovovateľ ulíc na obývanie. 13 Ak v deň sobotného odpočinku, v môj svätý deň, odvrátiš nohy od konania toho, čo sa ti páči, ak deň sobotného odpočinku budeš volať rozkošou, ak Hospodinov svätý deň bude tvojou slávou, a budeš ho sláviť tak, že sa nevydáš na svoje cesty a nebudeš robiť to, čo sa ti páči a viesť plané reči, 14 nájdeš rozkoš v Hospodinovi. Umožním ti vznášať sa nad výšinami zeme a nasýtim ťa dedičstvom tvojho otca Jákoba, lebo ústa Hospodina prehovorili.
Lukáš 7, 1 Keď skončil svoju reč k ľuďom, ktorí ho počúvali, vošiel do Kafarnauma. 2 Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. 3 Keď sa stotník dozvedel o Ježišovi, poslal k nemu niekoľkých židovských starších s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu. 4 Tí prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: Zaslúži si, aby si mu to urobil. 5 Veď miluje náš národ, a postavil nám synagógu. 6 Ježiš išiel teda s nimi. Keď už bol neďaleko jeho domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. 7 Nepovažoval som sa preto ani za hodného prísť k tebe. Ale povedz len slovo a môj sluha ozdravie. 8 Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: Choď, tak ide. A druhému: Poď sem, tak príde. A svojmu sluhovi: Urob to, tak to urobí. 9 Keď to Ježiš počul, prekvapil sa. Obrátil sa k ľuďom, ktorí išli za ním, a povedal: Hovorím vám, takú vieru som nenašiel ani v Izraeli. 10 Keď sa poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého. 11 Hneď nato odišiel do mesta, ktoré sa nazývalo Naim. Šli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudí. 12 Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky, ktorá bola vdova. Sprevádzal ju početný zástup ľudí z mesta. 13 Keď ju Pán uzrel, prišlo mu jej ľúto. I povedal jej: Neplač! 14 Potom pristúpil k máram a dotkol sa ich. Nosiči zastali a on povedal: Mládenec, hovorím ti, vstaň! 15 Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. Ježiš ho odovzdal matke. 16 Všetkých sa zmocnil strach. Oslavovali Boha: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud. 17 Táto zvesť sa o ňom rozniesla po celom Judsku a okolí.
