Príslovia 19, 1 Lepší je chudobný kráčajúci v bezúhonnosti, než človek s falošnými perami, ktorý je blázon.
2 Nikto nie je dobrý bez poznania, kto sa náhli, dopúšťa sa hriechu.
3 Bláznovstvom si človek podvracia cestu, jeho srdce sa hnevá na Hospodina.
4 Bohatstvo získava veľa priateľov, biedny však príde o svojho priateľa.
5 Falošného svedka neminie trest a ten, čo rozširuje lži, neutečie.
6 Mnohí pochlebujú urodzenému človeku a každý je priateľom toho, kto je štedrý.
7 Bedára nenávidia všetci jeho bratia, o čo skôr sa vzdialia od neho priatelia! Aj keď za nimi volá, niet ich.
8 Kto získava poznanie, má rád seba, kto koná rozumne, bude sa mu dobre vodiť.
9 Falošného svedka trest neminie, ten, čo rozširuje lži, zahynie.
10 Nie je vhodné, aby blázon žil v blahobyte, a už vôbec nie, aby otrok panoval nad kniežatami.
11 Rozumnosť robí človeka zhovievavým, je mu cťou povzniesť sa nad previnením.
12 Kráľov hnev je ako rev mladého leva, no ako rosa na tráve je jeho priazeň.
13 Bláznivý syn je nešťastím pre otca a škriepky ženy sú ako ustavičné kvapkanie vody.
14 Dom i majetok je dedičstvom po otcoch, rozumná žena však pochádza od Hospodina.
15 Lenivosť pohružuje do hlbokého spánku, ten, čo zaháľa, bude hladovať.
16 Kto zachováva prikázanie, zachová si život, kto sa nestará o svoje cesty, zomrie.
17 Kto sa zľutuje nad biednym, požičiava Hospodinovi, ktorý mu odplatí jeho dobročinnosť.
18 Trestaj svojho syna, kým máš nádej, nedaj sa tak strhnúť, že by si ho usmrtil!
19 Kto srší hnevom, zaslúži si pokutu, ak mu ju však odpustíš, iba zväčšíš zlo.
20 Počúvaj radu a prijmi výčitku, napokon zmúdrieš.
21 V ľudskom srdci je síce veľa zámerov, no rozhodnutie Hospodina pretrvá.
22 Od človeka sa žiada vernosť, preto je na tom lepšie bedár ako podvodník.
23 Bázeň pred Hospodinom vedie k životu, spokojne spí ten, čo ju má, nezasiahne ho nešťastie.
24 Lenivec strčí ruku do misy, ale k ústam ju už nepritiahne.
25 Udri posmievača a neskúsený sa stane rozvážnym, vyčítaj rozumnému a získa poznanie.
26 Kto týra otca a vyháňa matku, je odporný a nehanebný syn.
27 Syn môj, len prestaň počúvať výčitky a vzdiališ sa od rozumných slov.
28 Ničomný svedok sa vysmieva z práva, ústa bezbožníkov hltajú neprávosť.
29 Na posmievačov sú nachystané súdy a na chrbty bláznov údery.

Lukáš 22, 47 Kým to hovoril, prichádzal k nemu zástup. Vpredu išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. 48 Ježiš mu povedal: Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka? 49 Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, spýtali sa: Pane, máme udrieť mečom? 50 A jeden z nich udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. 51 Ale Ježiš povedal: Prestaňte! Potom sa dotkol jeho ucha a uzdravil ho. 52 Vtedy povedal Ježiš veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: Ako na lotra ste vyšli na mňa s mečmi a kyjmi. 53 Denne som bol s vami v chráme a nevztiahli ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc tmy.